Čo sa to deje v zariadeniach sociálnych služieb?!
Čo sa to deje v zariadeniach sociálnych služieb?! Viem, že je podstav, ale takto zaobchádzať s ľuďmi?!
Zatvorení v izbe bez vnútornej kľučky, bez možnosti samostatne odísť. Bez umývadla, s prenosným záchodom a so svetlom, ktoré ovládal personál zvonku. Podľa dokumentu ministerstva, ktorý mám k dispozícii, takto žili traja prijímatelia sociálnej služby v zariadení DOM SENIOROV CENTRUM ODDYCHU, n. o., v Senci.
Miestnosť zamestnanci nazývali "apartmán". Podľa dokumentov však prijímatelia nemohli sami otvoriť dvere a odísť: "V tejto miestnosti z vnútornej strany izby bola vybratá kľučka, takže títo prijímatelia sociálnej služby boli do nej zatváraní, a to bez žiadnej možnosti samostatne ju opustiť, v časoch podľa rozhodnutí a preferencie službukonajúceho personálu – opakovane, v rôznych časových úsekoch dňa."
O tom, kedy mohli izbu opustiť, teda rozhodoval službukonajúci personál. Prijímatelia nemali ani možnosť samostatne si rozsvietiť alebo zhasnúť. Dokument uvádza: "Vypínač svetla na tejto izbe bol umiestnený z vonkajšej strany izby, takže títo prijímatelia sociálnej služby nemali možnosť regulácie svetla v izbe." Podľa zaznamenaného vyjadrenia zamestnankyne im v izbe nechávala svietiť a pri večierke sa svetlo zhaslo.
V miestnosti boli tri postele. Jedna z nich však nemala ani základné posteľné vybavenie. V dokumente sa píše: "V izbe sa nachádzali 3 postele, z toho jedna nedisponovala posteľnými obliečkami, plachtou, vankúšom a paplónom, bol na nej neoblečený matrac resp. iba molitan."
V izbe bol iba mobilný suchý záchod, ale chýbalo umývadlo. Neboli tam skrine, iba nočné stolíky. Na strope bola popraskaná omietka a okno sa dalo iba čiastočne vyklopiť "na vetračku". Takto dokument opisuje miestnosť, v ktorej boli ľudia opakovane zatváraní bez možnosti samostatne odísť.
Nešlo o ojedinelú situáciu: "Zatváranie dverí, vybratá kľučka z vnútornej strany miestnosti, v ktorej sú ubytovaní títo prijímatelia je bežná prax, 'štandard', ktorý sa praktizuje v tomto zariadení." Jeden z prijímateľov podľa dokumentu uviedol, že miestnosť bývala zatvorená cez deň aj v noci.
Dokument zachytáva aj vyjadrenia o dôvodoch ich umiestnenia v tejto miestnosti. Jeden prijímateľ uviedol, že tam bol ubytovaný preto, lebo si zapálil cigaretu na záchode. O ďalších dvoch sa vo vyjadrení uvádzalo, že nemajú peniaze a kradnú. Opatrovateľka opisovala jedného prijímateľa ako osobu, ktorá nerozpráva a vyhadzuje veci von oknom. Ide o zaznamenané vyjadrenia, nie o samostatne preukázané závery o správaní týchto ľudí.
Personál si navyše pri striedaní služieb písomne zaznamenával odovzdávanie kľúčov od "apartmánu". "Ide teda o 'bežnú' prax resp. spôsob ako sa personál vysporiadava s poskytovaním sociálnej služby týmto prijímateľom, túto prax si zamestnanci navzájom komunikujú a aj evidujú, neutajujú ju."
Dokument opisuje, ako sa zatvorení ľudia snažili privolať personál: "Prijímatelia v prípade, že potrebujú opustiť izbu búchajú na dvere, väčšinou na búchanie zamestnanci však nereagujú a na izbu iba chodia doniesť raňajky, obed, večeru."
V miestnosti nebolo žiadne signalizačné zariadenie. Dokument upozorňuje, že búchanie nemuselo byť vždy počuť, napríklad keď sa zamestnanci nachádzali na inom poschodí. Prijímatelia tak nemali zabezpečený spôsob privolania pomoci prostredníctvom signalizačného zariadenia a podľa opisu ani na ich búchanie personál väčšinou nereagoval.
Potrebu vykonávali do prenosného záchoda priamo v izbe. Keďže v nej nebolo umývadlo, podľa dokumentu prijímatelia si umývali ruky po toalete iba vodou z fľaše, ak nejakú mali... Nemali zabezpečené ani mydlo alebo ďalšie hygienické potreby a pomôcky.
Ministerstvo poskytovateľovi uložilo povinnosť prijať neodkladné opatrenie a okamžite prestať s opísaným mechanickým obmedzovaním pohybu. Výslovne uviedlo, že nemá prijímateľom znemožňovať samostatné otvorenie dverí zvnútra odobratím kľučky, zatváraním či zamykaním dverí.
12.11.2026 Tímea EtheyKatz