DÁNSKO PRITVRDILO PROTI PÁCHATEĽOM ZÁVAŽNÝCH ZLOČINOV
Dánska vláda sprísnila pravidlá vyhosťovania cudzincov odsúdených za závažné trestné činy. Opatrenia sa týkajú aj osôb s priznaným postavením utečenca. Súčasne presadzuje tvrdší postup proti zločineckým klanom, najatým páchateľom a samozvaným orgánom, ktoré zasahujú do výkonu spravodlivosti.
"Zahraniční zločinci nemajú v Dánsku miesto," vyhlásila premiérka Mette Frederiksenová. Vláda chce dosiahnuť, aby po odsúdení za vybrané závažné trestné činy spravidla nasledovalo vyhostenie. Nové pravidlá sa zameriavajú na cudzincov odsúdených najmenej na rok väzenia za závažnú násilnú a sexuálnu kriminalitu, organizovanú trestnú činnosť, obchodovanie s ľuďmi a drogové trestné činy.
Sprísnenie sa vzťahuje aj na ľudí, ktorí v minulosti získali azyl. Ich vyhostenie bolo možné už predtým, vláda však obmedzila priestor na uplatňovanie výnimiek. Nové pravidlá sa týkajú trestných činov spáchaných po 15. septembri 2026.
Vláda prijala riziko nepriaznivého rozsudku v Štrasburgu
Jedným z hlavných cieľov je znížiť počet prípadov, keď rodinné väzby a ochrana súkromného života zabránia vyhosteniu odsúdeného cudzinca.
Dánska vláda pritom vo svojom odôvodnení pripustila značné riziko, že Európsky súd pre ľudské práva vyhodnotí nový postup v neprospech krajiny. Napriek tomu sa rozhodla toto riziko podstúpiť. Sprísnením chce ísť nad rámec doterajšej judikatúry súdu.
Zločinecké klany a verbovanie detí
Frederiksenová sa zamerala aj na veľké zločinecké rodiny. Obvinila ich z vytvárania "stredovekej kultúry strachu" a kritizovala zapájanie detí do trestnej činnosti. Presadzuje, aby sa takéto klany v trestnom práve výslovne posudzovali ako organizované zločinecké skupiny.
Polícia identifikovala 17 rodinných zoskupení s približne 700 členmi na celoštátne monitorovanie. Približne dve tretiny ich členov majú dánsky pas. Súčasťou rodín sú aj deti; samotné zaradenie do rodinného zoskupenia nepredstavuje preukázanie trestnej činnosti každého jeho člena.
Vláda chce prísnejšie postihovať aj páchateľov najímaných na konkrétne útoky. Týka sa to napríklad mladých ľudí zo Švédska, ktorých objednávatelia využívajú na páchanie závažných trestných činov v Dánsku. Zároveň chce uľahčiť stíhanie osôb, ktoré takéto konanie organizujú alebo podporujú zo zákulisia.
Samozvané súdy nemajú brániť trestnému stíhaniu
Ďalší návrh zákona, predložený parlamentu 7. októbra, sa týka paralelných systémov spravodlivosti vrátane samozvaných rád uplatňujúcich šaríu. Členovi samozvaného rozhodcovského orgánu, ktorý sa úmyselne pokúsi zabrániť štátu v stíhaní trestného činu, má hroziť peňažný trest alebo až štyri roky odňatia slobody. Návrh počíta aj s prísnejším postihovaním takzvaných vrážd zo cti.
Opatrenia nadväzujú aj na zistenia štúdie predstavenej v septembri, ktorá opisovala sociálnu kontrolu a násilie páchané v mene cti v znevýhodnených štvrtiach. Ministerstvo pre integráciu upozornilo, že tieto praktiky zasahujú predovšetkým ženy a mladých ľudí.
Centrá mimo Európskej únie
Premiérka plánuje aj zriadenie osobitného väzenského oddelenia pri vyhosťovacom centre Kærshovedgård. Ďalším zámerom je presúvať zamietnutých žiadateľov o azyl do vyhosťovacích centier mimo Európskej únie. Prvé presuny sú naplánované na rok 2027.
15.10.2026 Tímea EtheyKatz