Kosák pri hrdle a zámok na nohe. Mladú ženu "zabezpečili" proti návratu z hrobu

Pochovali ju v rakve, s luxusnou ozdobou pokrývky hlavy a so zámkom na palci ľavej nohy. K jej hrobu sa pravdepodobne neskôr vrátili. Nad krk jej umiestnili železný kosák s ostrím smerujúcim k hrdlu. Podľa dobových predstáv mal pri pokuse vstať z hrobu podrezať zosnulej krk.

Mladá žena zo 17. storočia, ktorú archeológovia pomenovali Zosia, sa stala najznámejším nálezom pohrebiska v obci Pień pri Bydgoszczi. Jej hrob označený číslom 75 odkryli v roku 2022. Výsledky podrobného výskumu zverejnené v roku 2026 ukázali nielen nezvyčajné zaobchádzanie s telom, ale aj známky vysokého spoločenského postavenia pochovanej.

Označenie "upírka" vzniklo v médiách. Archeológovia skúmajú predovšetkým ochranné a protidémonické praktiky, ktorými sa živí snažili zabrániť údajnému návratu mŕtvych.

Zámok zrejme nestačil

Trojuholníkový visiaci zámok mala žena zavesený na palci ľavej nohy. V pohrebnej symbolike mohol predstavovať uzavretie pozemského života, prerušenie spojenia medzi svetom živých a mŕtvych alebo ochranu pred zosnulým. Mohol tiež symbolicky ukončovať sled nešťastných udalostí, ktoré si ľudia spájali s konkrétnou osobou.

Kosák umiestnený nad krkom predstavoval ďalšie zabezpečenie. Jeho poloha s ostrím smerujúcim k hrdlu podporuje výklad, že mal chrániť živých pred pochovanou ženou. V ľudových predstavách mal takto uložený nástroj zasiahnuť telo, keby sa zosnulý pokúsil zdvihnúť. Ochranný význam sa pripisoval aj samotnému železu a ostriu. Spoločný výskyt kosáka a visiaceho zámku v jednom hrobe je podľa autorov výskumu mimoriadne zriedkavý. Význam nálezu spočíva aj v presnom umiestnení oboch predmetov vo vzťahu k telu.

Stopy naznačujú opätovné otvorenie hrobu

Archeológovia zaznamenali nepravidelnú hornú časť hrobovej jamy, premiešané vrstvy zeminy a narušenia jej obrysu. Tieto okolnosti môžu svedčiť o tom, že hrob po pohrebe znovu otvorili. Práve vtedy mohli nad krk ženy umiestniť kosák ako dodatočné preventívne opatrenie. Výskumníci však tento sled udalostí uvádzajú ako pravdepodobnú rekonštrukciu, nie ako definitívne preukázaný priebeh. Kosti zostali v anatomickom spojení. Ak sa teda hrob skutočne otváral, pravdepodobne sa tak stalo ešte pred úplným rozkladom tela, keď mäkké tkanivá držali jednotlivé časti kostry na pôvodných miestach.

Pri hltane našli najmenej desaťnásobnú koncentráciu medi

Ďalšie zistenie priniesla analýza chemického zloženia lebky. Vedci zaznamenali vápnik, železo, zinok a meď. Časť prvkov zodpovedala prirodzenému zloženiu kostí, ďalšie mohli pochádzať z pôdy a zmien po pochovaní.

Meď však vykazovala výrazne odlišné rozloženie. V zadnej časti podnebia bola jej koncentrácia najmenej desaťnásobne vyššia než v ostatných skúmaných oblastiach. Najvyššie hodnoty sa nachádzali pri vstupe do hltana. Takéto sústredenie podľa výskumníkov silne naznačuje zámerné vloženie predmetu alebo látky obsahujúcej meď. Mohli ich zaviesť hlboko do úst alebo cez nosovú dutinu. Samotný predmet sa nezachoval, preto jeho podobu ani presný účel nemožno určiť. V dobových poverách sa meď používala aj ako ochranný prostriedok proti nebezpečným zosnulým.

Ženu pravdepodobne pôvodne pochovali v rakve. Jej oblečenie sa takmer úplne rozložilo. Zachovalo sa iba malé množstvo hodvábnych vlákien, najmä vďaka kovovým súčastiam ozdobných nití. Poloha zachovaného ozdobného prámika naznačuje, že zdobil čepiec alebo inú pokrývku hlavy. Podobné prámiky, stuhy a čipky patrili v 17. storočí k módnym súčastiam odevu.

Zlato, aké nenašli ani v porovnávaných kráľovských pohrebných rúchach!!

Pri hlave mladej ženy sa zachovali zvyšky hodvábneho ozdobného pásika, ktorý pravdepodobne zdobil jej čiapku. Analýza odhalila mimoriadne dôležitý detail, kovové nite boli vyrobené z čistého zlata a striebra.. V skúmaných vzorkách nezistili významný obsah medi, ktorá sa pri výrobe dobových ozdobných nití často používala.

V 17. storočí sa takzvané zlaté nite bežne vyrábali zo zláteného striebra, prípadne zo zlátenej medi. Nite zo samotného zlata boli vzácne. Výnimočnosť nálezu podčiarkuje porovnanie s pohrebnými rúchami kráľa Žigmunda III. Vázskeho a kráľovnej Konstancie Habsburskej, medzi kovovými niťami skúmanými v uvedených výskumoch sa nenašla ani jedna vyrobená výlučne zo zlata!! 

Hodvábna ozdoba so zlatými a striebornými niťami predstavovala luxus, ktorý si mohli dovoliť najmä aristokrati, šľachta a bohatí mešťania. Nález preto výrazne podporuje záver, že pochovaná žena pochádzala z vyššej spoločenskej vrstvy. Jej šľachtický pôvod však zatiaľ potvrdený nie je. Napriek drahocennej ozdobe skončila v hrobe s visiacim zámkom na palci ľavej nohy a kosákom pri hrdle.

Pohrebisko ľudí, ktorých sa spoločnosť bála

Poloha cintorína v Pni je ďalšou súčasťou výskumu. Nachádzal sa oddelene od dediny, na svahu pri križovatke, ďaleko od kostola či kaplnky. Archeológovia pripúšťajú, že popri protestantskej nekropole mohlo ísť aj o miesto pochovávania spoločensky odmietaných ľudí a chudobných, ktorí si nemohli dovoliť obvyklý pohreb. Nie je však definitívne preukázané, že pôda bola neposvätená.

V stredovekej a neskoršej kresťanskej tradícii malo pochovanie na posvätenej pôde zásadný význam. Vylúčenie z takéhoto pohrebu mohlo predstavovať potupu pre zosnulého aj jeho rodinu. Pramene opisujú osobitné zaobchádzanie napríklad so samovrahmi, nepokrstenými deťmi či ľuďmi považovanými za nábožensky alebo spoločensky neprijateľných. Konkrétne pravidlá sa však líšili podľa miesta, obdobia a cirkevného prostredia. Výskumníci pri hodnotení Pnia poukazujú najmä na početné neobvyklé pohreby. Pohrebisko mohlo slúžiť ľuďom, ktorých sa komunita obávala bez ohľadu na ich majetok a postavenie.

Podobné kosáky našli aj na Slovensku

Kosák z hrobu 75 má podobnosť s nástrojmi používanými od stredoveku a bežne rozšírenými od 16. storočia. Zúbkované ostrie slúžilo pri zbere obilia tesne nad zemou.Podobné predmety sa našli v troch ženských hroboch na novovekom pohrebisku v poľskom Drawsku, medzi nimi aj v hrobe mladej ženy. Publikácia uvádza tiež nález z pohrebiska v Turčianskom Svätom Martine na Slovensku. Pri týchto porovnávacích nálezoch však chýbajú údaje, či mali rovnako zúbkované ostrie.

Kosáky v hroboch mohli mať viacero ochranných významov vrátane ochrany samotného zosnulého pred zlými silami. Pri žene z Pnia je pre výklad rozhodujúce ostrie obrátené priamo k jej krku.

Pohreb poznačený strachom z návratu mŕtvej

Dobové povery poznali aj ďalšie postupy, pochovanie tvárou nadol, zaťaženie tela, prebodnutie srdca či oddelenie hlavy. V niektorých folklórnych tradíciách sa nebezpečnému zosnulému pripisovala schopnosť privolať smrť ďalších príbuzných.Zvyšky rukoväti kosáka z Pnia pravdepodobne pochádzali z brezy, jelše alebo javora. Breze sa v ľudovej kultúre pripisovala ochranná moc proti démonom a čarodejníctvu, druh dreva však analýza neurčila jednoznačne.

06.11.2026  Tímea EtheyKatz