„No ja neviem, ja som neni doktor... "

Nepredpísaný Lexaurin, ppatrovateľky podali Lexaurin bez pokynu lekára, výživa sondou a nočné služby bez zdravotníka. Čo sa dialo v zariadení Jeseň? 

"No ja neviem, ja som neni doktor, ale ja som si myslela, že je to také, že by to mohla." Tak podľa dokumentov, ktoré mám od Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR, vysvetlila opatrovateľka v zariadení Jeseň n. o. – Služby sociálnej pomoci v Dolných Vesteniciach, prečo podala prijímateľke liek na základe vlastného uváženia. Dokumenty opisujú dva prípady, keď prijímateľky dostali Lexaurin, hoci ho podľa predloženej dokumentácie nemali predpísaný. Opisujú aj nočné zmeny, v ktorých boli len dve opatrovateľky bez zdravotníckeho pracovníka. 

V prvom prípade sa prijímateľka večer vrátila do zariadenia a nočná služba ju tam ponechala. V zázname zariadenia stojí: "podaná 1 tbl. Lexaurin 3 mg. Spala celú noc." Lexaurin sa pritom nenachádzal ani v predloženej neurologickej správe, ani v liekovej kartičke, ktorú zariadenie viedlo. Opatrovateľka potvrdila, že liek podala ona. Svoje rozhodnutie vysvetlila slovami: "Som jej ho podala preto lebo bola zmätená". 

V druhom prípade dostala prijímateľka o 21.00 h polovicu tablety Sanvalu a o 22.00 h Lexaurin 3 mg. Podľa dokumentácie mala na spanie predpísaný Sanval 10 mg v dávke jednej tablety na noc. Lexaurin predpísaný nemala. Opatrovateľka teda podala inú dávku predpísaného lieku a o hodinu pridala ďalší liek viazaný na lekársky predpis. Ministerstvo v odôvodnení uvádza, že "opatrovateľka svojvoľne upravila […] liečbu indikovanú lekárom – za účelom dosiahnutia spánku". 

Podávanie liekov nebolo jediným odborným úkonom, ktorý podľa dokumentov vykonávali opatrovateľky. Samy uviedli, že vykonávali aj "podávanie stravy do PEG – sondy, podávanie liekov, aplikácia inzulínu, preväz dolných končatín, aplikácia transdermálnych opioidných náplastí". Pri inzulíne a opioidných náplastiach dokument zaznamenáva, kto podľa vyjadrení tieto úkony vykonával. 

Jedna z prijímateliek dostávala výživu cez sondu zavedenú priamo do žalúdka šesťkrát denne v trojhodinových intervaloch. Postup podľa dokumentu zahŕňal odsatie žalúdočného obsahu pred ďalšou dávkou, vynechanie dávky, ak v žalúdku ešte zostala výživa, a prepláchnutie sondy pred podaním aj po ňom. Zariadenie zaznamenávalo čas aj množstvo podanej výživy a tekutín. Pochybenie opísané v rozhodnutí sa týkalo odbornej spôsobilosti osôb, ktoré výživu podávali. Dokument upozorňuje na riziko upchatia sondy, úniku výživy v mieste jej zavedenia či komplikácií pri príliš rýchlom podávaní. 

Z dokumentov vyplýva aj rozdiel medzi personálom vedeným v evidencii a tým, kto starostlivosť skutočne vykonával. Zariadenie evidovalo sestru zamestnanú na desať hodín týždenne. Podľa vyjadrenia riaditeľky bola vedená v pracovnom pomere, "ale reálne pracovné činnosti nevykonáva". V dochádzke nebola uvedená a ostatní zamestnanci o nej podľa dokumentu nevedeli. V zariadení pracovala aj zamestnankyňa na pozícii praktickej sestry alebo zdravotníckeho asistenta. Predložené rozpisy však ukázali, že v nočných zmenách vrátane víkendových boli iba dve opatrovateľky, bez prítomnosti zdravotníckeho personálu.

Zariadenie podľa rozhodnutia nemalo pridelený kód poskytovateľa ošetrovateľskej starostlivosti v zariadení sociálnych služieb. Ministerstvo vysvetľuje, že niektoré úkony, napríklad podávanie liekov či aplikáciu inzulínu, môže opatrovateľ vykonávať za stanovených podmienok vrátane písomného poverenia. Takéto poverenie mu však nedáva právo rozhodovať o tom, ktorý liek prijímateľ dostane, ani meniť dávku určenú lekárom. Pri opísaných prípadoch ministerstvo uviedlo, že odborné úkony vykonávali opatrovateľky, ktoré "nespĺňajú kvalifikačný predpoklad na výkon týchto činností". 

Ministerstvo v odôvodnení označilo opakované prekračovanie kompetencií a svojvoľné zásahy do liečby za "dôvodné vystavenie prijímateľov sociálnej služby ohrozeniu zdravia až života". Zariadeniu preto uložilo, aby ihneď poskytovalo ošetrovateľskú starostlivosť prostredníctvom kvalifikovaných odborných zamestnancov alebo ju zmluvne zabezpečilo prostredníctvom iného poskytovateľa. 

Podľa mňa je to aj chyba systému. Na nočnej zmene boli podľa rozpisov dve opatrovateľky bez zdravotníka. Sestra bola vedená v pracovnom pomere, ale podľa riaditeľky reálne nepracovala. Nedostatočné personálne zabezpečenie neospravedlňuje svojvoľné podávanie liekov. Ukazuje však, čo treba riešiť: zabezpečiť dostatok kvalifikovaných pracovníkov aj v noci a cez víkendy a kontrolovať, kto je v službe skutočne prítomný a aké úkony vykonáva. Prijímatelia potrebujú odbornú starostlivosť aj po skončení dennej zmeny.

10.11.2026  Tímea EtheyKatz