Slovenská pošta zatvára pobočky a znižuje počet zamestnancov. Vedenie pritom vykázalo príjmy presahujúce 200-tisíc eur ročne

Slovenská pošta v roku 2025 pokračovala v rozsiahlej transformácii, zatváraní vybraných prevádzok, znižovaní počtu pracovných miest a príprave prechodu časti pobočkovej siete na franšízový model. V rovnakom období vykázali najvyšší predstavitelia tejto štátnej akciovej spoločnosti príjmy, ktoré sa pri niektorých členoch vedenia dostali nad hranicu 200-tisíc eur ročne.

Slovenská pošta je stopercentne vlastnená Slovenskou republikou. Práva jediného akcionára vykonáva Ministerstvo dopravy SR. Nejde teda o súkromnú spoločnosť, ale o podnik vo výlučnom vlastníctve štátu, ktorý zabezpečuje univerzálnu poštovú službu a disponuje základným imaním vo výške 214 300 464 eur.

Predstavenstvo Slovenskej pošty malo v roku 2025 päť členov. Predsedom predstavenstva a generálnym riaditeľom bol Vladislav Kupka. Funkciu podpredsedníčky predstavenstva vykonávala Melinda Burdanová. Ďalšími členmi predstavenstva boli Juliana Márquez, Michaela Rajtarová a Filip Kamenský. Toto personálne zloženie je uvedené priamo v účtovnej závierke Slovenskej pošty za rok 2025.

Vladislav Kupka vykázal za rok 2025 priemerný mesačný príjem zo zamestnania vo výške 12 434 eur. Za dvanásť mesiacov to predstavuje 149 208 eur. K tomu bol vykázaný príjem z výkonu verejnej funkcie vo výške 63 752 eur. Jeho celkový ročný príjem tak dosiahol 212 960 eur, čo po započítaní oboch príjmov zodpovedá priemeru 17 747 eur mesačne.

Melinda Burdanová pôsobila súčasne ako podpredsedníčka predstavenstva a riaditeľka úseku obchodu. Jej priemerný mesačný príjem zo zamestnania dosiahol 13 976 eur. Za celý rok to predstavuje 167 712 eur. Príjem z výkonu verejnej funkcie dosiahol ďalších 47 814 eur. Jej celkový ročný príjem tak predstavoval 215 526 eur, teda v priemere 17 961 eur mesačne. V súčte išlo o vyšší ročný príjem, než vykázal predseda predstavenstva a generálny riaditeľ.

Členka predstavenstva Juliana Márquez vykázala priemerný mesačný príjem z iného zamestnania približne 6 419 eur, čo za dvanásť mesiacov predstavuje 77 028 eur. Za výkon verejnej funkcie členky predstavenstva vykázala ďalších 47 814 eur. Celkový ročný príjem predstavoval 124 842 eur, teda priemerne 10 404 eur mesačne. Mesačný príjem 6 419 eur nemožno automaticky označovať za mzdu vyplatenú Slovenskou poštou, pretože išlo o príjem z iného zamestnania. So Slovenskou poštou bol priamo spojený príjem z výkonu funkcie v predstavenstve.

Michaela Rajtarová bola členkou predstavenstva a zároveň zamestnankyňou Slovenskej pošty. Jej priemerný mesačný príjem zo zamestnania dosiahol 3 984 eur, čo za celý rok predstavuje 47 808 eur. Príjem za výkon verejnej funkcie dosiahol 47 814 eur. Celkový ročný príjem tak predstavoval 95 622 eur, teda priemerne 7 969 eur mesačne.

Piatym členom predstavenstva bol Filip Kamenský, ktorý zároveň pôsobil ako riaditeľ úseku ľudských zdrojov a bezpečnosti. Členom predstavenstva bol od 1. mája 2024 a počas celého roka 2025 patril do najvyššieho vedenia spoločnosti. Aj pri ňom treba rozlišovať pracovný príjem za riadenie úseku od príjmu za výkon verejnej funkcie člena predstavenstva.

Pri prvých štyroch identifikovaných členoch vedenia dosiahli vykázané ročné príjmy spolu 648 950 eur. Do tejto sumy nie je započítaný príjem Filipa Kamenského ani mzdy ostatných riaditeľov úsekov a sekcií.

Sumy 63 752 eur a 47 814 eur je potrebné presne označovať ako príjmy z výkonu verejnej funkcie. Bez podrobného mzdového rozpisu ich nemožno celé označiť za jednorazové ročné odmeny. Pravidlá odmeňovania Slovenskej pošty rozlišujú pravidelnú mesačnú odmenu člena predstavenstva a variabilnú ročnú odmenu. Príjem uvedený v oznámení verejného funkcionára môže zahŕňať obe tieto zložky.

V zverejnených údajoch o odmeňovaní vedenia sa nachádzajú aj ďalšie vysoké mesačné príjmy. Pri štyroch pozíciách riaditeľov úsekov boli uvedené mesačné sumy 11 745 eur, 10 724 eur, 9 607 eur a 9 332 eur. Pri dvoch pozíciách riaditeľov sekcií boli uvedené sumy 7 646 eur a 6 772 eur mesačne.

Pri celoročnom prepočte predstavuje príjem 11 745 eur mesačne sumu 140 940 eur ročne. Príjem 10 724 eur mesačne predstavuje 128 688 eur ročne. Príjem 9 607 eur mesačne predstavuje 115 284 eur ročne a príjem 9 332 eur mesačne predstavuje 111 984 eur ročne. Riaditeľ sekcie s mesačným príjmom 7 646 eur dosiahol pri celoročnom prepočte 91 752 eur a pri príjme 6 772 eur mesačne ide o 81 264 eur ročne.

Šesť uvedených riaditeľských pozícií tak predstavuje pri celoročnom prepočte spolu 669 912 eur. K tejto sume treba pripočítať príjmy členov predstavenstva, ďalších riaditeľov, odmeny a ostatné náklady na vrcholové vedenie.

Anonymizované údaje neobsahujú mená ani úplné názvy organizačných útvarov, preto uvedené riaditeľské sumy nemožno bez ďalšieho dokumentu pravdivo priradiť konkrétnym osobám. Verejne dostupná organizačná štruktúra však uvádza, že medzi riaditeľov úsekov patrili Melinda Burdanová, Juraj Donoval, Jana Hajková, Filip Kamenský, Milan Kračún, Matúš Šesták a Marta Sztraková. Medzi riaditeľov sekcií patrili Juraj Hegedüs, Juraj Polyák, Igor Šulek a Martin Šutek. Bez neanonymizovaného rozpisu nie je možné určiť, komu z nich patrila konkrétna suma.

Tieto príjmy treba vnímať v kontexte hospodárenia a personálneho vývoja Slovenskej pošty. Spoločnosť skončila rok 2025 so stratou 1,7 milióna eur. Pôvodne plánovaná strata bola 25 miliónov eur, takže konečný výsledok bol výrazne lepší, stále však zostal záporný. Samotná Slovenská pošta označila výsledok za najlepší za posledných šesť rokov.

Priemerný prepočítaný počet zamestnancov Slovenskej pošty klesol z 10 114 pracovníkov v roku 2024 na 9 751 pracovníkov v roku 2025. Medziročne tak ubudlo 363 pracovných miest. Tento údaj pochádza priamo z účtovnej závierky spoločnosti.

Vedenie Slovenskej pošty v júni 2025 oznámilo, že podnik má 1 365 pôšt, z ktorých bolo 840 jednopriehradkových a viac ako tisíc ekonomicky stratových. Pošta zároveň uviedla, že návštevnosť pobočiek za päť rokov klesla o 30 percent a podaj listových zásielok za devätnásť rokov približne o 70 percent. Na rok 2025 naplánovala zatvorenie 26 prevádzok v krajských mestách.

Cieľom transformácie je, aby mala Slovenská pošta do roku 2028 približne 400 vlastných a tisíc franšízových pobočiek. Časť nákladov na poskytovanie poštových služieb sa tým presunie na samosprávy alebo súkromných franšízových partnerov. Spoločnosť súčasne pripravuje znižovanie počtu pracovných miest prostredníctvom odchodov do dôchodku, nepredlžovania zmlúv uzatvorených na určitý čas a individuálnych dohôd so zamestnancami.

Slovenská pošta v roku 2026 uviedla, že z jej 1 317 pobočiek bolo viac ako tisíc stratových. Zverejnila tiež zámer postupne nahrádzať najmenej vyťažené vidiecke prevádzky službami maláPOŠTA, franšízami, BalíkoBOXmi a rozšírenými službami doručovateľov. Súčasťou transformácie je ďalšie prispôsobovanie počtu pracovných miest aktuálnemu objemu práce.

Na jednej strane tak štátna spoločnosť vysvetľuje verejnosti nevyhnutnosť zatvárania prevádzok, znižovania nákladov a redukcie počtu zamestnancov. Na druhej strane jej vrcholoví predstavitelia vykázali ročné príjmy presahujúce 200-tisíc eur a ďalší riaditelia dosahovali mesačné príjmy od 6 772 do 11 745 eur.

Predseda predstavenstva Vladislav Kupka vykázal celkový ročný príjem 212 960 eur. Podpredsedníčka predstavenstva Melinda Burdanová vykázala 215 526 eur. Juliana Márquez vykázala 124 842 eur a Michaela Rajtarová 95 622 eur. Celkový príjem týchto štyroch osôb dosiahol 648 950 eur. Ďalších šesť anonymizovaných riaditeľských pozícií predstavovalo pri celoročnom prepočte 669 912 eur. Súčet týchto dvoch skupín dosahuje 1 318 862 eur, pričom nezahŕňa celé predstavenstvo ani všetkých riaditeľov spoločnosti.

Ide o štátnu spoločnosť, ktorá v roku 2025 zostala v strate, znížila počet zamestnancov o 363 ľudí a začala rušiť časť svojich prevádzok. Súčasne vyplácala svojim vrcholovým predstaviteľom pracovné príjmy a funkčné odmeny, ktoré sa pri dvoch najvyšších členoch vedenia dostali nad 200-tisíc eur ročne.

Tieto čísla nepreukazujú porušenie zákona. Presne však dokumentujú rozdiel medzi príjmami vrcholového vedenia a úspornými opatreniami, ktoré sa dotýkajú bežných zamestnancov, pobočkovej siete, samospráv a občanov odkázaných na dostupnosť poštových služieb. Pri podniku, ktorý patrí štátu, zostáva výška manažérskych príjmov legitímnou témou verejnej kontroly.

26.09.2026  Tímea EtheyKatz